Slovenské ľadové medvedeZbližovanie so zimným živlom Dunaja Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Najbližšie podujatia

V systéme nie je zadaná žiadna akcia.

Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Tréningy

Tréningy v Bratislave sú na jazere Draždiak v Petržalke pri reštaurácii Oáza v stredu od 17.00 a v nedeľu od 10.00 hod.

August
PoUtStŠtPiSoNe
   1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31  

Poukázanie 2% dane

Tlačivo na poukázanie 2% z dane nájdete tu.

 

Podrobnosti ohľadom postupu a vyplnenia sú podrobnejšie uvedené tu.

SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

Zbližovanie so zimným živlom Dunaja

Zbližovanie so zimným živlom Dunaja

 Zimní plavci trénujú väčšinou v stojatých vodách, len niekedy plávajú v ľadových riekach. Kým aj plávanie v ľadovom jazera je riadnou záťažou pre organizmus (i keď jeho priaznivé účinky mnohí časom zistia),  plávanie v rýchlom riečnom prúde je omnoho náročnejšie; treba počítať prinajmenšom so silou prúdu a problematickým vstupom a výstupom. Pri súčasnom "boome" otužilectva na Slovensku a prílive začiatočníkov sa nemožno čudovať, že organizátori zimnoplaveckých podujatí iba zriedka pripravujú akcie s "výzvou" veľkého vodného živla. Územie Bratislavy našťastie poskytuje dostatok vodných plôch na výkon otužovania a zimného plávania, či už organizovaným alebo aj ostatným otužilcom. Každý si môže vybrať a je prirodzené, že začínajúci otužujú v menej náročných podmienkach. Na Dunaj sa dívajú mnohí, i dlhoroční otužilci, s oprávneným rešpektom, lebo plávanie v ňom je aj pre skúsených na vrchole náročnosti.

Napriek všetkému Dunaj, druhý najväčší veľtok Európy (2850 km, priemerný prietok v Bratislave 2025 m³/s), dávno prilákal pozornosť skúsených zimných plavcov. Dve bratislavské združenia otužilcov v ňom poriadajú každý rok už štyri veľké plavecké podujatia (v januári, marci a novembri). Otužilci z celého Slovenska odplávajú na týchto akciách až 1 km, čo je skvelý otužilecký výkon, ak zohľadníme chlad vody a náročnosť premenlivého charakteru prúdu s pontónovými „prekážkami“ pri brehu. Treba vyzdvihnúť výkon znamenitých plavcov, ktorí v januári plávajú najskôr raz a pri priaznivejších podmienkach aj dvakrát naprieč prúdu veľtoku (kým ostatní plávajú dolu tokom popri ľavom brehu) a do cieľa musia stihnúť do 22 minút. Klobúk či otužileckú čiapku dolu pred takými výkonmi, dalo by sa povedať - na svetovej úrovni!

Sú však aj otužilci, ktorí sa pravidelne, dvakrát do týždňa, už tretiu zimnú sezónu, pasujú s vodným živlom Dunaja; možno ich vidieť niekedy aj vyše dvadsať v oblasti lodeníc a bývalého kúpaliska Lido. Začalo to plávaniami niekoľkých otužilcov zaktivizovaných Augustínom, ktorý je nielen osobnosťou s duchovnými záujmami ale aj vyznávačom mnohých športov. Otužilci pribúdali okolo neho i potom, čo im vhodné zázemie poskytol vodácky Dunajklub a niektorí sa stali členmi občianskeho združenia Slovenské ľadové medvede. I keď Dunaj priťahuje možno i ďalších, kapacita lodenice neumožňuje rozširovať počet účastníkov týchto tréningov.

Čím je toto dunajské plávanie zaujímavé a rozdielne od plávania v jazere? Pocitom prekonávania veľkého vodného živla, užívania si mohutného toku i dunajskej prírody a meniaceho sa počasia. Otužilci všetky tieto veci vnímajú s radosťou ale aj veľkým rešpektom a opatrnosťou. Hladina pri nízkych stavoch pod normálom (290 cm) siaha niekde len po prsia a v toku je možná aj chôdza. Vtedy sa prúd najmä pri brehu výrazne spomaľuje a plavci musia zvýšiť úsilie, plávať ďalej od brehu a potom doplávať späť k brehu na stanovené miesto včas, aby sa nepodchladili dunajskou „chladničkou“. Okrem pobytu vo vode musia počítať aj s takmer kilometrovým návratom do lodenice. Zvýšenie hladiny nad normál čo i len o 50 cm má za následok veľké zrýchlenie prúdu, s čím plavec musí počítať najmä pri „pristávaní“ medzi veľkými kameňmi pri  pravom brehu, kde sú približne po 200 m úsekoch schody. Hladina Dunaja nezriedka stúpne zo dňa na deň aj o 2-3 metre. To sa už plynule tečúca rieka mení na mohutnú divokú riavu, keď kamenné podvodné hrádze, priehlbne a prekážky, usmerňujúce tok prúdu, nečakane vytvárajú v koryte podružné prúdy, ktoré voľne pohadzujú telo plavca. Spiatočné prúdy zase nechcú pustiť plavcov plávať zamýšľaným alebo potrebným smerom. Hoci pravá časť toku Dunaja v úseku od Starého mosta až po Most Apollo je mimo plavebnej dráhy, veľké lode posielajú plavcom „pozdravy“ v podobe vĺn. Tieto niekedy vytvára aj protivietor a nepríjemne sťažujú plávanie, zvlášť, ak sa spoja s vlnami od lodí. Plávanie v ľadovom Dunaji je najnáročnejšie, keď po hladine plávajú ľadové kryhy; vtedy plavci musia byť sústavne mimoriadne opatrní a ostražití, aby včas predišli zraneniam.

Zimný Dunaj okrem príležitostí na prekonávanie prekážok poskytuje niekedy aj príjemné až romantické zážitky. Najmä keď sa vyčistí obloha, svieti slnko a naskytne sa pekná  panoráma hlavného mesta s hradom a mostami. Plavci si môžu užívať zimných slnečných lúčov a vychutnávať tie pohľady od hladiny; je to výnimočný zážitok. Vtedy obvykle plávajú až za Most Apollo, a keby ich na ďalšom úseku nečakali nevyspytateľné vodné víry, asi by sa im ani nechcelo vyjsť z vody... Nevšedné bývajú aj jesenné a jarné plávania, keď sa prevaľuje a dvíha hmla nad hladinou - býva niekedy hustá takmer ako mlieko, zvuky v nej akoby visia, či odrážajú sa vo vzduchu. Vtedy plavci plávajú pre istotu v zomknutejšom útvare.

Počas sneženia a vetra si plavci určujú maximálny čas pobytu vo vode alebo kratší plavecký úsek, v závislosti od rýchlosti prúdu. Totiž návrat späť, poklusom cez lužný les, máva v zime aj podobu krutého mrazivého protivetra a brodenia sa v polmetrových snehových závejoch. Za silného vetra a mrazu sa na podchladených a mokrých telách, vytvára aj námraza. Po plávaní v ľadovej vode to všetko poriadne uberá telesné teplo, sily a energiu.

Po dobehnutí do lodenice otužilci rozohrievajú schladené telá špeciálnym cvičením. Vedie ho skúsený tréner Juraj. Vďaka striedaniu viacerých rýchlych cvikov mnohí nemusia podstúpiť fázu trasenia sa, ktorá je inak prirodzeným prejavom postupného zohrievania sa podchladeného svalstva. Po skončení cvičenia sa otužilci rozchádzajú síce s miernymi (príjemnými) zimomriavkami, ale plní endorfínov a pocitu skvelého športového výkonu v prospech vlastného zdravia,.

Bratislavskí členovia občianskeho združenia Slovenské ľadové medvede priebežne otužujú a plávajú v troch skupinách, teda aj na troch miestach, zväčša podľa dostupnosti od svojich bydlísk. Tradičným priestorom od vzniku združenia je jazero Veľký Draždiak v Petržalke a informácie o tamojších otužileckých aktivitách sa najčastejšie objavujú na našej webovej stránke. Ďaľší členovia z východnej časti mesta ale aj Pezinka a bratislavského okolia chodia pravidelne plávať na Zlaté piesky. O nich sme nedávno priniesli tiež zopár informácií a fotografií. Týmto príspevkom sme do tretice priblížili otužilecké aktivity našich členov z pravého brehu Dunaja, ktorí pravidelne trénujú zrejme v najnáročnejších podmienkach. (jkj)