Otužovanie a zimné plávanieHarmónia chladu a tepla Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Najbližšie podujatia

V systéme nie je zadaná žiadna akcia.

Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Tréningy

Tréningy v Bratislave sú na jazere Draždiak v Petržalke pri reštaurácii Oáza v stredu od 17.00 a v nedeľu od 10.00 hod.

Júl
PoUtStŠtPiSoNe
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31     

Poukázanie 2% dane

Tlačivo na poukázanie 2% z dane nájdete tu.

 

Podrobnosti ohľadom postupu a vyplnenia sú podrobnejšie uvedené tu.

SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

Harmónia chladu a tepla

Harmónia chladu a tepla
Normálne fungovanie ľudského organizmu je možné iba za podmienok ustavičného udržiavania tepelnej rovnováhy. Počas zimných mrazov, letných horúčav, za jesennej i jarnej nepohody sa teplota tela prakticky nemení. Deje sa tak vďaka tepelnej rovnováhe medzi produkciou a výdajom tepla, ktorá sa udržiava pomocou termoregulačných mechanizmov. Nezastupiteľnú úlohu v procese termoregulácie zohráva centrálna nervová sústava, uvádzajúca do pohybu na základe reflexných podnetov systém termoregulačných reakcií celého organizmu, predovšetkým však srdcovo-cievny systém, dýchacie cesty, zažívací trakt, svalstvo a endokrinologický systém.

Tepelné aplikátory vonkajšieho prostredia – chlad a teplo – dráždia nervové zakončenia kože, odtiaľ sa nervovými vlásočnicami vzruchy odovzdávajú do centrálnej nervovej sústavy. Tu vyvolávajú celý rad zložitých procesov, výsledkom ktorých je odovzdanie impulzov tým orgánom, ktoré sa zúčastňujú na produkcii a výdaji tepelnej energie v organizme. Týmto spôsobom sa vlastne udržiava tepelná rovnováha organizmu na potrebnej úrovni.

Termoregulácia neznamená presnú konštantnú teplotu. Aj zdravý človek má počas dňa rozličné výkyvy telesnej teploty, jej  rozdiel sa môže pohybovať až v rozpätí dvoch stupňov. Po jedle či námahe je telesná teplota vyššia, po spánku nižšia. Po namáhavom telesnom cvičení môže vystúpiť až na 39,4°C. Maximálne tepelné hodnoty dosahuje ľudský organizmus okolo 18. hodiny, najnižšie medzi treťou a štvrtou hodinou rannou. V tom čase je do veľkej miery zredukovaná enzýmová a hormonálna podpora takých funkcií, akými sú sila svalov, veselosť, modely myslenia, dýchacie cesty. Neskôr sa v malom množstve vylučuje adrenalín, ktorý má povzbudiť štítnu žľazu, vaječníky, semenníky, žalúdok a pankreas.

Akým spôsobom produkuje ľudský organizmus teplo? Jednak vo vnútorných orgánoch, čiže v „jadre“ (mozog, pľúca, srdce, pečeň, zažívací trakt) a jednak v šupke, čiže „obale“ (svalstvo, koža). Jadro, predstavujúce len 3 % hmotnosti tela, spotrebuje v podmienkach pokoja až 70 % energie. Obal, reprezentujúci 62 % hmotnosti, zužitkuje iba 18 % energie.

Pri telesnej práci sa tvoria tri štvrtiny tepla v obale a zvyšok v jadre. Teplo vyprodukované svalovou činnosťou sa odvádza priamo do okolitého prostredia, tepelná energia vytvorená vo vnútorných orgánoch musí najprv prejsť do obalu a až potom do vonkajšieho prostredia. Na ilustráciu uvedieme produkciu tepla (percentuálne) jednotlivých orgánov v pokoji a pri práci:

  • mozog 16 % a 3 %
  • trup a brucho 56 % a 22 %
  • koža a svalstvo 18 % a 73 %
  • ostatné (kosti atď.) 10 % a 2 %.

Teplo prúdi z jadra do obalu predovšetkým prostredníctvom krvného obehu. Transport  zabezpečujú časti tela, ktoré pri relatívne malom priemere disponujú veľkým povrchom, a tým uľahčujú odovzdávanie tepla. Sú to končatiny – ruky, nohy, prsty a šľachy, ktoré sa vyznačujú tým, že intenzita ich prekrvenia je premenlivá a vďaka tomu sa do nich pri sťahovaní a rozťahovaní ciev privádza rozdielne množstvo krvi.

Vstupnou bránou regulácie zahrievacích či ochladzovacích procesov v ľudskom organizme je koža; jej plocha je v priemere 1,8 m2 a hmotnosť 2,7 kilogramu. O očiach sa vraví, že sú zrkadlom duše, o koži, vychádzajúc z jej funkcií, môžeme pokojne povedať, že je zrkadlom zdravia. Aký zázrak! Za 24 hodín odumrie a zároveň sa obnoví 1/20 buniek telesného povrchu človeka. Čím skôr odstránime odumierajúce bunky, tým rýchlejšie vytvoríme podmienky na zrod nových.

A práve tieto procesy urýchľuje najmä teplo!

Bunky na povrchu kože sú sploštené, tak trochu sa podobajú šindľom, položeným jeden na druhom. Nuž, a tieto „šindle“, ináč zvané pokožka, vytvárajú rozhodujúcu bariéru úniku tepla z tela. Jeho teplota sa u normálneho človeka pohybuje v rozpätí od 32,2°C do 36,5°C. Pod pokožkou sú umiestnené vlasové vačky, mazové žľazy, svaly spôsobujúce vzpriamenie chĺpkov (ich stiahnutím sa vytvára husia koža), miazgové cievy, kapiláry, nervy a spojivové tkanivo. Málokto vie, že naskočením husej kože sa zvýši povrchová  teplota tela  o 2 – 3 °C.

Koža má ojedinelú schopnosť udržiavať teplo predovšetkým tým, že krvné cievy v koži sú schopné pojať až 30 % z celkového množstva krvi. Izolačná schopnosť tela však závisí aj od hrúbky podkožného tuku a od vyvinutosti svalstva. Na druhej strane, čím máme väčšiu plochu kože, tým rýchlejšie sa ochladzujeme. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má človek tendenciu bez ohľadu na svoje proporcie zvinúť sa do klbka, keď mu je zima, a natiahnuť sa, ak ho trápi horúčava.

Ako reaguje ľudský organizmus na chlad a teplo?

Kontrastné pôsobenie tepla a chladu má podporný účinok na obeh krvi, činnosť srdca a pružnosť ciev. Platí to predovšetkým za podmienok, že teplota vonkajšieho prostredia sa pohybuje značne vysoko nad, respektíve nízko pod normálnou teplotou tela. Čím je toto rozpätie širšie, tým je účinok silnejší. Ak je týmto prostredím voda, treba brať do úvahy aj fakt, že počas prvých tridsiatich minút koža do seba vstrebe 50 až 100 gramov tekutiny. Potom sa vstrebávanie zastaví.

Čo v nás vyvolá náhle pôsobenie tepla?

 Nič iné ako väčší prietok krvi v koži, ktorá rýchlo očervenie, zväčší sa neuromuskulárny prenos, nastanú výrazné metabolické zmeny. Krv sa účinnejšie a rýchlejšie presúva zo žíl do srdca, čomu pomáha sťahovanie svalstva končatín, dýchacie pohyby a činnosť brušných svalov. Aplikácia teplej a studenej vody je základom hydroterapie, liečby vodou. Jej podstata spočíva, v derivácii, čiže v „priťahovaní“ krvi zvnútra na povrch tela, a v retrostáze, čiže vo „vábení“ krvi z obalu ľudského tela do vnútorných orgánov. Ako príklad derivácie možno uviesť horúci kúpeľ nôh, priťahujúci krv, ktorá prekrvuje buď hlavu, hrudník, panvu, alebo brucho. Retrostázu možno vyvolať iba  aplikáciou chladu na veľkých plochách tela.

TEPLO

Aplikácia intenzívneho tepla je spočiatku inšpirujúco povzbudzujúca, potom má tlmiace účinky. Zároveň lokálne mení Ph krvi a znižuje alkalickú rezervu v zasiahnutej oblasti. Preto ju treba ukončiť niektorou zo studených procedúr. Rovnako aj horúci vzduch prekáža výmene plynov v pľúcach a spôsobuje zrýchlené dýchanie, čím sa narúša vylučovanie odpadových látok cez pľúca.

Teplo najprv spomalí tlkot srdca, potom nastúpi jeho postupné zrýchlenie, cievy sa rozšíria, neskôr zúžia, nastane podráždenie nervov, nastupuje akcelerácia dýchania, v žalúdku sa zníži vylučovanie kyseliny chlorovodíkovej, v krvi vzrastie množstvo červených aj bielych krviniek, zníži  sa činnosť obličiek.

Pomocou pary v uzavretej miestnosti (sauna) sa frekvencia srdca zvýši až o 60 %, hladina rastového hormónu vzrastie dokonca o 142 % a činnosť plazmatického renínu takmer o 100 %. Asi hodinu po saunovaní sa rastový hormón vráti do normálnych hodnôt, aktivita renínu však rezonuje oveľa dlhšie. Vylučovanie sodíka močom sa počas prvých šiestich hodín od začiatku pobytu v saune zníži o 46 %, vylučuje sa však  potom spolu s draslíkom.

CHLAD

Prvým účinkom pôsobenia chladu je zužovanie krvných ciev, predovšetkým kože, spomaľuje sa krvný tok a, prirodzene, z toho pochádzajúca bledosť pokožky. Po krátkom úvodnom zúžení ciev nasleduje ich reflexné rozšírenie, väčšmi sa zásobujú krvou viaceré vnútorné orgány a tkanivá. Vďaka tomu sa znižuje výdaj tepla na povrchu tela, umocňuje sa vnútorná produkcia tepla a nastáva opätovná tepelná rovnováha. Reakciou na ochladenie povrchovej teploty tela je mobilizácia rezervných zásob krvi, tej jej časti, ktorá sa za normálnych podmienok nezúčastňuje na krvnom obehu a nachádza sa v tzv. krvných depách – pečeni, slezine a v ďalších orgánoch.

Pri podchladení sú funkcie tela výrazne utlmené. Dýchanie a pulz sú pomalšie, v tkanivách sa hromadia metabolické produkty. Najprv sa zvýši vylučovanie oxidu  uhličitého a tepla, neskôr sa tento výdaj postupne znižuje. A to je priaznivý moment pre biele krvinky, ktoré likvidujú  baktérie a vírusy.

Chlad je aj výborným tréningovým médiom, síce obmedzuje obratnosť, lež na druhej strane vo veľkej miere umocňuje silu svalov. Takýto účinok po aplikácii chladu trvá až šesť hodín a tým odsúva začiatok únavy ľudského organizmu. Sekundárne účinky po aplikácii  chladu sú, neobyčajne príjemné: človek má pocit tepla, uspokojenia a zdravia (do mozgu sa vyplavia endorfíny – „hormóny šťastia“), pokožka je hladká a pružná, dýchanie sa uvoľní, srdcový rytmus sa spomalí.

Pobytom v studenej vode nastane neuveriteľný úbytok tepelnej energie. Ak sa chceme zbaviť napríklad 150 kcal, stačí vám v jednostupňovej vode pobudnúť 6 minút, v štvorstupňovej 9 minút, v desaťstupňovej 15 minút. Neznamená to však, že len tak ľahko, bez pričinenia zhodíte nadbytočné kilogramy. Chlad totiž spomaľuje rozkladanie tukov, kalórie sú fuč, no ich úbytok ide na úkor glykogénovej rezervy, uloženej v pečeni, a nie z podkožného tuku.

A ešte niečo: dlhý, ale nie prehnaný pobyt v ľadovej vode s vami riadne zatrasie. Teplota obalu  tela sa zníži o 2 – 3 stupne, teplota pokožky niekedy až o 10 – 15 stupňov.

PODCHLADENIE

Podchladenie organizmu môže nastať dlhším a spoločným pôsobením chladu, vlhka, vetra, nedostatočného odevu, únavy a vyčerpania, slabej trénovanosti, ťažších poranení so stratou krvi, požívania alkoholu a liekov. Nie je to nič iné, len vyčerpanie energetických zásob v dôsledku nadmerného odvodu tepla s následkom poklesu teploty tela. Postupne sa spomaľujú fyzické i mentálne procesy, postihnutý je čoraz ospanlivejší, stráca zdravý úsudok, je podráždený, zmätený, jeho reč sa stáva nezrozumiteľnou. Napokon upadá do bezvedomia s pomalým, slabým dýchaním a takmer nepočuteľnými ozvami srdca. V treťom, najťažšom štádiu podchladenia nastáva bezvedomie, deje sa tak vtedy, keď sa teplota vo vnútorných orgánoch ľudského tela pohybuje okolo 30°C. Ak organizmus chladne ďalej a jeho teplota sa posúva k hranici 20°C a pod ňu, zákonite nastane smrť z podchladenia. Až do týchto teplôt však môže vzniknúť stav tzv. zimného spánku (hibernácie). Znamená to, že aj pri dlhšom zastavení srdca a dýchania je možné oživenie, a to len vďaka zníženej citlivosti mozgových buniek na nedostatok kyslíka, ktorú podmieňuje práve podchladenie.

Voda a chlad, P. Dinka a kolektív, 2008