ZaujímavostiNovoročný Ďumbier Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Tréningy

Tréningy v Bratislave sú na jazere Draždiak v Petržalke pri reštaurácii Oáza v stredu od 17.00 a v nedeľu od 10.00 hod.

Január
PoUtStŠtPiSoNe
 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31    

Poukázanie 2% dane

Tlačivo na poukázanie 2% z dane je tu.
SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

Novoročný Ďumbier

Novoročný Ďumbier
Príchod Nového roka sme sa rozhodli spojiť s pekným športovým zážitkom. Vybrali sme sa v piatok na chatu M. R. Štefánika v Nízkych Tatrách (2.-4.1.2015), s úmyslom turisticky zdolať oba najvyššie vrcholy - Ďumbier (2043 m) a Chopok (2025 m). 

Počasie nám v sobotu doobeda neprialo a ledva sme v ňom našli najvyšší bod Nízkych Tatier. Po výšľape na vrchol vo viditeľnosti do 20 metrov, v mrazivom vetriska, so zamŕzajúcimi okuliarmi pokračovať ďalej na Chopok by bolo riziko. Radšej sme sa vydali na zostup späť na chatu. No po čase sme vychádzali z hmly a oproti nám sa začalo zdola vyjasňovať, aj keď kpce nad nami stále zakrývali hmla a oblaky. 

Traja sme si preto ešte vyšli po odokrytom nižšom hrebeni východne od chaty smerom na sedlo Králička (1682 m). Z tejto časti zasneženého hrebeňa, pretkaného pretŕčajúcou kosodreninou, sme už mali úžasné výhľady na Vysoké a Západné Tatry aj Slovenské Rudohorie. Silný nárazový vietor však mohutnel najmä v sedle, teda sme to otočili späť ku chate. Kráčajúc po zasneženom hrebeni, ligotajúcom sa od slnka, sme videli na bledomodrej oblohe pred nami vpravo už odhalený Ďumbier i Chopok a Dereše.

Zrazu na vrchole posledného kopca pred chatou sme zažili nečakaný, až mrazivý zážitok: takmer sme sa zrazili s kamzíkmi. Zľava spopod kopca nedaleko nás si vykračovalo do doliny napravo najprv sedem, neskôr päť a potom ešte raz päť kamzíkov; niektoré snáď 12-15 metrov od nás! Boli pokojné, pozerali na nás, akoby už zvyknuté, že ich prostredie im pravidelne narúša človek. Stáli sme ako prikovaní a potichu sa snažili nahltať tie chvíle do pamäti a pamäťových kariet. Vychutnávali sme tú krásu a silu prírody a cítili sme sa opakovane odmenení za snahu boriť sa s počasím. Už sme neľutovali, že sme sa nedostali na Chopok. Keď sme sa unesení vrátili na chatu, zistili sme že náš štvrtý „parťák“ to nevydržal a ešte raz si vyšiel na Ďumbier - kvôli zlepšenej viditeľnosti a úžasným fotozáberom na všetky strany (a aj kondičke :-)).

V nedeľu ráno sme opustili chatu. Vďaka domácim za skvelú obsluhu, atmosféru a aj skvelé porcie :-). Na Trangošku sme sa vracali opäť vo vetrisku a snežení; šťastie, že nám v noci nezafúkalo chodník dolinou! (Podľa správ v nedeľu bol v týchto vysokých polohách orkán s rýchlosťou do 150 km/hod.; to by sme asi neustáli...).

Cestou sme plánovane zamierili na Motyčky, na otužilecký tréning našich banskobystrických druhov. Dorazili sme v hustom snežení a po zvítaní s tamojšími medveďmi sme sa bez otáľania spolu s nimi ponorili do tajchu. Voda vraj vďaka Teplici, pritekajúcej cez povestný žľab (povestné lano-laso natiahnuté nebolo), mala aj v tomto čase +4°C (napr. Dunaj a Draždiak mali už pod +3°C). Naše prvé plávanie v tomto krásnom tajchu – snáď najromanickejšom otužileckom mieste na Slovensku – a za hustých snehových vločiek sme si mimoriadne vychutnali. Záver vydareného športového začiatku Nového roka pred cestou domov sme urobili s náčelníkom stredoslovenských otužilcov; ako inak – pri chutných bryndzových haluškách :-).