Otužovanie a zimné plávanieRozhovor s Miriam Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Rozhovor s Miriam

Rozhovor s Miriam

V sérii rozhovorov s našimi členmi, uverejnených na internete, pokračujeme rozhovorom pre časopis Čierna labuť, ktorý poskytla Mirka.

VĎAKA OTUŽOVANIU MÁM RADA ZIMU V MESTE

Miriam Semjanová zo Živice tretí rok bez prestávky pláva spolu so Slovenskými ľadovými medveďmi v bratislavskom Dunaji a Draždiaku. Pomohlo jej to zlepšiť imunitu a predovšetkým nájsť si vzťah k zime v meste.

Odkedy otužuješ a prečo si sa pre to rozhodla?

Mňa otužovanie vždy lákalo ako výzva a chcela som to vyskúšať. Aktívne sa mu venujem už tri roky. Vzniklo to tak, že som sa raz jednoducho neprestala od leta kúpať. Už tretí rok mi je jedno, aké je počasie a aj vždy, keď niekam cestujem, nosím so sebou plavky.

Ako často chodíš plávať? Koľko musíš trénovať, aby ti nebola zima?

Ideálne je, keď sa mi podarí ísť plávať aspoň dvakrát do týždňa. Vtedy už cítim ten rozdiel a dokážem vo vode vydržať dlhšie. Keď dlhšiu dobu plávanie vynechám, tak mi to chýba a vchádza sa mi do vody oveľa ťažšie.

Ako to vyzerá, keď v zime vchádzaš do vody? Ideš pomaly alebo sa do nej rýchlo hodíš?

Sú rôzne prístupy, ale ja som konkrétne z tých, ktorí sa do vody nevedia hneď hodiť. Idem skôr opatrne, pomalšie. Keď človek vchádza do vody postupne, môže si aj namáčať končatiny, srdce a trup, aby si postupne zvykli na tú teplotu. No najťažšie je vydržať prvú pol minútu až minútu plávania. To je kritický čas, kedy sa môže človeku aj ťažšie dýchať alebo podobne. Potom sa ale telo začne zahrievať a potom je to úplne super.

Dokáže plávanie telo dostatočne zahriať? Nie je ti zima ani neskôr?

Telo sa zahreje aj samé v rámci akéhosi obranného mechanizmu na teplotný šok, pri ktorom začne produkovať teplo. Takže to nie je len tým plávaním. No a po tom, ako vyjdem z vody, mi býva tiež chladno. Vtedy je ale najdôležitejšie zohriať sa zvnútra. Najväčšia chyba, ktorú môže človek urobiť, je sa po plávaní ihneď naobliekať, lebo tým akurát zaizoluje chlad svojho tela. Treba si buď zacvičiť alebo zabehať.

Nie je niekedy voda chladnejšia ako vzduch vonku a nebýva ti teda po plávaní vonku skôr teplo?

Závisí to od pocitovej teploty. Keď je vonku slnečno a bezvetrie, tak je to príjemné. Keď je však hmlisto ako dnes, tak je ten rozdiel tak malý, že to nepociťujem. Raz som ale zažila už aj extrém, kedy bolo vonku asi päť stupňov, ale voda ešte relatívne teplá a išla som sa do nej zohriať (smiech).

Ako vplýva otužovanie na tvoje zdravie? Máš viac energie alebo si menej chorá?

Keď sa mi darí chodiť plávať pravidelne, tak sa cítim lepšie. Je to ako keď človek športuje – fyzická aktivita prispieva k tomu, že sa človek lepšie cíti. Zároveň som aj menej často chorá, ako som bývala predtým. Paradoxne mi to pomohlo aj so znášaním extrémnych horúčav počas leta. Keď si človek zvykne na extrémny chlad, vie lepšie znášať aj extrémne teplá.

Pripravuješ sa nejako aj doma? Sprchuješ sa studenou vodou alebo podobne?

Je veľa ciest, ako začať s otužovaním. Napríklad tou studenou sprchou, spánkom pri otvorenom okne, športovaním vonku aj počas zimy. Mne osobne ale najviac pomáha to, že chodíme plávať ako skupina. Je pre mňa jednoduchšie vojsť do vody pod tlakom tej skupiny. Sama doma v sprche sa k tomu neviem prinútiť.

Kto s tebou chodí v zime plávať? Kto sú otužilci?

Je to taký prierez. Je zaujímavé, že aj keď je to šport, venujú sa mu predovšetkým starší muži, ale je nás dosť aj v mojom veku okolo 25 až 30 rokov. Sú medzi nami ľudia, ktorí dlhodobo športujú, aj ľudia, ktorí sa cez otužovanie dostali k tomu, že sa chcú viac starať o svoje telo.

Pomohlo ti otužovanie mať rada zimu ako ročné obdobie?

Áno. Objavila som šport, respektíve záľubu, ktorá mi skrášľuje zimu v meste. Zima na horách mala pre mňa vždy svoje čaro, ale tým, že žijem v meste, bola pre mňa skôr nepríjemná. Teraz mám niečo, čo mám rada aj na zime v meste.

Rozhovor bol pôvodne uverejnený 4.1.2016 na záver tohto článku.