ZaujímavostiPredJasenie Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

PredJasenie

PredJasenie
V sobotu 8. marca sme sa v Lomnistej doline zobudili do slnečného rána. Netrvalo dlho a s turistickou výbavou sme vystupovali z áut na Trangoške. Prvá časť bystrickej akcie - Jasenie - začala.
Ttradičného PredJasenia sa nás zúčastnilo desať, no ostatných turistov a najmä skialpinistov, postupujúcich spolu s nami nahor zasneženou dolinou, bolo neúrekom. Jednotlivcov, skupiniek, mladších, starších, pomalších i rýchlejších.. Snehu bolo hneď od parkoviska veľa, miestami tvrdšieho, miestami mäkšieho a čím vyššie a strmšie šmykľavejšieho. Slnko pálilo ako v lete a donútilo nás postupne vyzliekať oblečenie. Skialpinistom, a tým s paličkami sa šľapalo ľahšie, ostatní sa museli viac snažiť :-). Do sedla sme sa i tak dostali za dve a pol hodiny - v čase slušnom i na pevný podklad, nieto na šmykľavý sneh. Výhľad zo sedla stál zato. Naľavo nad nami biely Ďumbier, ale cesta naň by trvala ešte hodinu a pol, za ním ďalej Chopok. Pred nami relatívne menej strmší svah pokračujúceho hrebeňa Nízkych Tatier.  No bolo treba najskôr sa posilniť v Chate M. R. Štefánika, potom sa uvidí, čo ďalej. Nakoniec sme sa rozhodli vyjsť aspoň na najbližší kopec nad chatou. Výstup a nádherný kruhový výhľad z najvyššieho bodu našej túry na biele svahy pod nami, naľavo hore na Ďumbier, Chopok, Chabenec a napravo na Vysoké Tatry, boli skutočnou odmenou a pravým športovým vrcholom PredJasenia. Cestu nadol sme zvládli v polovičnom čase. Ale ani sa nám nechcelo odísť z toho bieleho, slnkom zaliateho sveta so sýtomodrou oblohou.